Martin Hattala

Martin Hattala (1821-1903) bol slovenský rímskokatolický kňaz, pedagóg, jazykovedec a slavista, ktorý sa spolu s Michalom Miloslavom Hodžom podieľal na kodifikácii spisovnej slovenčiny. Zaviedli tzv. hodžovsko-hattalovskú reformu, ktorá sa opierala o etymologický princíp.

Hattala sa narodil v Trstenej a študoval na gymnáziách v rôznych uhorských mestách. Teológiu študoval vo Viedni a stal sa kaplánom. V roku 1850 napísal latinskú gramatiku slovenčiny v porovnaní s češtinou. Od roku 1850 pôsobil ako učiteľ na stredných školách. V roku 1854 sa habilitoval na Karlovej univerzite v Prahe na slovanskú filológiu a stal sa mimořádnym profesorom. V roku 1861 sa stal riadnym profesorom. Zomrel v Prahe v roku 1903.

Okrem kodifikácie slovenčiny sa Hattala venoval aj ďalším oblastiam jazykovedy, ako je hláskoslovie, etymológia a dialektológia. Bol autorom mnohých učebníc a gramatík, ako aj prekladov do slovenčiny a češtiny. Zaujímal sa aj o históriu a kultúru Slovákov a Čechov.

Hattala bol významnou osobnosťou slovenského národného obrodenia a jeho práca mala hlboký vplyv na rozvoj slovenského jazyka a literatúry.